04.05.2025
~ Anna ~
Kapitola 4
Peter vlezie ku mne pod paplón. Som mu otočená chrbtom. Hladí ma po bokoch, zadku, vlasoch. Otočím sa k nemu a usmejem sa. Aj on sa usmieva. Znova sa bozkávame. Lačne, drzo, jeho jazyk útočí na môj, preplietajú sa v neľútostnom boji. Berie si ma na seba, už sedím na ňom obkročmo, vnímam jeho dotyky, vôňu muža a... vzrušenie. Zalapám po dychu. Posunie si ma vyššie, až mu sedím na pevnom, vypracovanom bruchu.
Rukami sa prehrabávam v jeho vlasoch a moje bradavky sa oddávajú jeho ústam. Hryzie ich a saje, moje vzrušenie znova naberá na intenzite. Už nemyslím na svoju úbohosť. Túžim mu vrátiť tú slasť, ktorú mi dáva. Hladká ma po zadku, bokoch, stehnách, prstami zablúdi medzi moje nohy, do miest, kde som vlhká a horúca. Tentoraz sú jeho prsty odvážnejšie, nachádza moju riťku. Jemne pritlačí.
Telom mi prebehne vlna vzrušenia. Peter vidí, že som spozornela.
"Môžem ti to spraviť odzadu?" spýta sa nevinne, akoby sa pýtal, či môže ochutnať koláčik.
"Už si to niekedy robil?" pýtam sa opatrne.
"Raz. Skúšali sme to s priateľkou. Ale nepáčilo sa jej to."
"Ja som to už zažila. A mám to rada. Ale potrebuješ na to lubrikant. A ten tu nemám."
"Čítal som, že môže byť aj maslo," odpovie pohotovo.
"Ani maslo nemám," uzatváram tému a postrapatím mu vlasy.
"Tak možno nabudúce. Máš totiž nádherný zadok," usmeje sa a znova ma bozkáva, týra moje prsia dotykmi. Keď už od vzrušenia nevládzem dýchať, posadím sa nižšie, nájdem druhý kondóm a nasadím mu ho. Chytím mu ruky za zápästia, zdvihnem ich nad hlavu a nasadnem na jeho vzrušený penis. Pohybujem sa pomaly, zmyselne mu vzdychám do ucha. Hore, dolu, jemné krúženie bokmi.
Keď vidím, že je na pokraji zmyslov, zastavím sa. Čakám, kým sa vráti späť na zem. Prekvapene na mňa zažmurká, nespokojne zavrtí bedrami, jeho oči prosia, aby som pokračovala.
"Vieš, ako to mám ešte rada?" spýtam sa nezmyselne. Samozrejme, že nevie. V jeho očiach čítam zúfalú túžbu.
Vysuniem ho zo seba, otočím sa chrbtom k jeho tvári a znova si ho vložím.
"Toto je trochu nebezpečné, lež pokojne. Nerada by som ti ublížila," poviem a opriem sa rukami o jeho stehná. Opäť začnem pomalý, zmyselný tanec. Hore, dolu, pohyb bokmi. Počujem, ako sa mu kráti dych. Ale ja si túto pozíciu chcem vychutnať. Spravím pauzu a vystriem sa. Viem, že otvoril oči a díva sa na mňa.
Zdvihnem ruky, zaborím ich do vlasov, prepletám si ich medzi prstami. Teraz má výhľad na môj zadok, driek, chrbát, ramená, krk aj ruky, ktoré sa zmyselne pohrávajú s vlasmi.
"To je..." nedopovie, pretože znova začínam svoju jazdu.
"Áno," zašepkám a pokračujem. S rukami vo vlasoch. Hore, dolu, zavrtieť bokmi. Znova a znova. Peter ma chytí za zadok, užíva si potešenie. Keď opäť vzlietame do nebies, zovrie mi zadok, zastaví ma a prudko prirazí. Vykríknem od prekvapenia aj slasti. Moje lono zovrie nádherný kŕč. Lapám po dychu, predkloním sa a chytím ho za členky. On priráža tvrdo, zrýchľuje tempo a pevne ma drží. Keď vyvrcholí, urobíme sa spolu.
Spolu sa trieštime na milión kúskov a rozletíme do všetkých kútov vesmíru. Spolu padáme späť na zem do vlastných tiel. Ľahnem si na chrbát, cez jeho hruď, hlava mi spočíva na jeho ramene. Obaja sme zadýchaní a spotení, ale cítime spoločné šťastie. Vykĺzne zo mňa, dá dolu kondóm. Keď sa môj tep vráti do normálu, otočím hlavu k nemu a zbadám jeho ucho.
Olížem mu ušný lalôčik. Zatvári sa prekvapene, ale nehýbe sa.
Čaká.
Jazykom mu vojdem do ucha, zakrúžim po obvode a znovu dnu. Vzdychám, mľaskavo sa s ním hrám. Peter sa spamätáva, prstami stíska moje bradavky, dlaňami hladí moje prsia. Jednou rukou schádza nižšie... Cítim, ako sa jeho pýcha znova prebúdza.
"Už stačí," zašomre. "Došli mi kondómy. A ty musíš spať. Ráno ťa čaká dlhá cesta."
Prevalím sa na brucho, hlavu na jeho hrudi, nohu cez jeho stehná. Pobozká ma na hlavu, hladká vlasy. Už neplačem. Dala som zo seba všetko. Odhodila frustráciu aj depresiu. Som len príjemne unavená. Počúvam tlkot jeho srdca. Ten rytmus je opojný a upokojujúci.
Zaspávam.
"Musím už ísť," prehovorí šepotom a bozkáva ma na hlave.
Neviem, ako dlho som spala. Naše nahé telá sa k sebe túlia. Peter ma stále drží v náručí. Cítim sa bezpečne. Už dlho som sa tak necítila.
Nechápavo sa na neho pozerám.
"Musím odísť. Ak teraz zaspím, prespím celý deň a ty ma nezobudíš. Do desiatej musíš odovzdať izbu."
Neochotne ho púšťam. Odchádza do kúpeľne, berie kondóm zo zeme. Keď sa vráti, oblieka sa. Pozerám naňho a myslím si, aký je sexi. Je škoda, že je taký mladý. Alebo ja som už stará?
Oblečený sa na mňa usmieva, akoby mi videl do hlavy. Sadá si ku mne.
"Bolo to skvelé," zašepká a pobozká ma. "Keď sa znova stretneme, urobím ti to odzadu. Lebo je to tá najkrajšia riťka, akú som kedy držal v rukách."
Znovu sa bozkávame. Vstane a bez slov odchádza.
"Ahoj," zašepkám. Srdce mi divoko bije. Slzy mám na krajíčku.
"Ahoj," odpovie. Tichučko zatvára dvere.
Srdce sa mi na chvíľu zastaví. Slzy si prerážajú cestu. Ticho vzlykám do vankúša. Zaspávam nepokojným spánkom.
Sníva sa mi Peter. Beží mi v ústrety s otvorenou náručou a širokým úsmevom. Teším sa že ho znovu vidím a chcem mu bežať oproti. Zrazu sa mení na Tomáša. Vážne na mňa pozerá a šepká: "Už je čas ísť." Opakuje to znova a znova. Chcem sa ho spýtať, prečo nás s Olíviou opustil, ale nemôžem sa pohnúť.
Ráno sa budím neskoro. Som spotená, ustatá, všetko ma bolí.
Kontrolujem mobil. Správa od Olívie:
Ahoj mamka, chýbaš mi.
Si už na ceste domov?
Tvoja OlíviaRýchlo jej odpíšem:
Ahoj Olivka, už sa na teba veľmi teším. O chvíľku vyrážam.
S 3 mamka.Dám si rýchlu sprchu, oblečiem bledomodré šaty s tmavomodrými kvetinkami, ktoré viseli na vešiaku a boli svedkami všetkého, čo sa tú noc odohralo.
Zbalím si veci, Chopinku, kozmetiku, gin s tonikom, všetko nahádžem do kufra. Opúšťam izbu.
Na recepcii odovzdám kľúče mladému mužovi.
"Faktúru prosím pošlite na firmu."
"Samozrejme, slečna," odpovie s úsmevom. "Boli ste spokojná?"
"Áno. Ďakujem, dovidenia." Dnes nemám náladu na rozhovory.
"Slečna, v cene máte aj raňajky. Mám vám ich pripraviť?"
Zamyslím sa.
"Podávate ešte raňajky v tomto čase?"
"Samozrejme. Sme rodinný podnik," žmurkne. "Moja mama by mi neodpustila, keby som vás pustil hladnú."
"Tak fajn. Bude milé, ak mi niečo malé pripravíte. A šálku silnej kávy, prosím."
Odnesiem kufor do auta. Najem sa na terase. Vychutnávam si kávu, vystavujem tvár slnku, v hlave rekapitulujem cestu.
"Slečna, poslíček vám doniesol kvety," podáva mi veľkú kyticu červených ruží.
"Ďakujem," šepnem a beriem si kvety. Tvár mám červenú ako tie ruže. Žiaden odkaz nevidím.
Dopijem kávu, pozdravím a odchádzam k autu. Mám pocit, že ma niekto sleduje. Poobzerám sa, ale nikoho nevidím.
Kyticu položím na sedadlo spolujazdca, vedľa kabelky. Sadám za volant.
Zvoní mi mobil. Prišla správa.
Neznáme číslo.
Ďakujem za nádhernú noc. Bola si skvelá. Už sa teším na tvoju riťku, slečna finančná poradkyňa. Dúfam, že máš rada červené ruže.
Bez podpisu.
Má moje číslo? Samozrejme. Rozdala som im predsa kontakty aj propagačný materiál. Šikovný chlapec.
Nasadím si slnečné okuliare, štartujem auto a vyrážam na cestu domov.
Už nikdy nebudem ako predtým.
Cítim sa iná.
