Jakub - medzi vetou a bozkom

Ak veríš, že láska sa skrýva v každodenných tichých chvíľach, tento príbeh ťa pohltí. Poviedka o tom, že aj keď sa všetko zrúti, niekedy stačí jedno objatie... a Jakub.

LEN PRE DOSPELÝCH!!!

18 +

Kapitola 3

Výkrik

Neviem, či to bolo vínom, večerom plným smiechu a dotykov, alebo len tým, že sa jednoducho cítime spolu dobre. Nepovedala nič, len sa na mňa usmiala, vzala si plášť a keď sme opustili vináreň, chytila ma za ruku.

Cesta k môjmu bytu je tichá. Občas sme prehodili pár slov, ale obaja cítime, že tie najdôležitejšie slová sa nehovoria. Len sa žijú.

Otvoril som dvere a zapálil malé svetlo v chodbe. "Vitaj u mňa," poviem som a snažím sa tváriť, že to beriem s nadhľadom, ale pravda je, že som nervózny ako pubertiak.

Alžbetka si vyzula topánky, nechala si šatku na krku a prešla sa po izbe. "Je tu príjemne," povie akoby mi dávala najvyššiu pochvalu.

Na stole rozložím Caprese, aj koláč, otvorím víno a pustím do pozadia jemnú hudbu. Sedíme oproti sebe, jej oči žiaria ako svetielka a smiech jej znie prirodzene, ľahko. Všetko je také jednoduché... a zároveň tak neuveriteľne krehké.

"Vieš," povie potichu, keď si sadneme vedľa seba na gauč, "niekedy sa bojím, že toto celé je až príliš pekné."

"Aj ja," priznám. "Ale možno si to práve preto musíme užívať. Kým to trvá."

Usmeje sa. Chvíľu sedíme v tichu, potom si vlezie pod deku, oprie sa mi o plece a ja ju pohladím po vlasoch. Cítim, ako sa vo mne všetko upokojuje. Túžba sa mení na nehu. Dotyky nie sú naliehavé, sú presne také, aké majú byť.

Pomaly sa ku mne otočí. Pohladím ju po líci, pobozkám ju a tento krát je to iné. Iný dotyk, iné tempo, iný význam. Ako keď padne ticho medzi dvoma tónmi a všetko zrazu začne dávať zmysel.

Neviem, kto z nás urobí ten prvý krok. Možno ja. Možno ona. Ale zrazu sme spolu v spálni. Pri tej "talianskej posteli", ktorá už dávno prestala byť len vtipom. Ponúka sa nám ako priestor stvorený pre to, čo sa má stať.

Alžbetkina neskrývaná túžba je mojou porážkou. Chce ma. Na ničom inom v tom okamihu nezáleží. Svet je ako z ortuti. Jasný, ligotavý, nekonečne fascinujúci. Naše bozky sú horúce a vášnivé.

Alžbetka stojí predo mnou. Dýcha rýchlejšie, pohľad má zastrený, pery pootvorené. Je v nej zmes neistoty a rozhodnosti, nevinnosti aj túžby. Vidím, že ma chce. Vidím to v každom drobnom chvení jej tela. A tá túžba, to odhodlanie sa mi zaryje až pod kožu.

Uvedomujem si, že po mne túži rovnako ako ja po nej. Je to pocit víťazstva a nesmiernej vďačnosti. Jedna moja časť si chce pomaly vychutnávať naše prvé milovanie, nemám však silu zastaviť rýchly spád udalostí, najmä keď vidím, že Alžbetka sa rúti tou istou cestou. Tej túžbe nedokážem vzdorovať.

Veď neskôr bude ešte veľa príležitostí na pomalé romantické milovanie.

Bože, ako je krásna… nikdy som nič také necítil. Takú čistú, a dravú túžbu a zároveň potrebu chrániť ju. Neublížiť jej. Len ju cítiť… celú.

Bozkávam ju, s rastúcou vášňou. Lícne kosti, kútiky pier, ušné lalôčiky, krk... Jej pokožka vonia ako rozpálený med. Zachytí mi vlasy medzi prsty a pritisne sa ku mne, až cítim jej prsia na svojej hrudi. Je horúca. Trasúcimi rukami mi rozopína košeľu. Každé uvoľnenie gombíka je uvoľnením napätia. Keď sa jej pery dotknú mojej hrude, musím sa premáhať, aby som zostal pokojný.

Ešte chvíľu. Ešte to predĺž, Jakub. Nech si to zapamätá… nech si to zapamätám aj ja. Každý dotyk.

Nechávam sa unášať. Sťahujem z nej šaty, kúsok po kúsku. Podprsenku jej stiahnem tak pomaly, že sa zachveje. Je nádherná. Jej telo sa mi odhaľuje ako zakázané územie, ktoré smiem preskúmať. Mahagónové vlasy jej padajú na plecia, oči má privreté, vzdychne. Zdvihnem ju a položím na posteľ. Čierny vankúš kontrastuje s jej pokožkou, jej prsia sa dvíhajú v rýchlom rytme dychu.

Drž ma, Alžbetka. Nedovoľ mi unáhliť sa. Si dar. Si zázrak. Si skutočná.

Stiahnem jej nohavičky. Medzi stehnami je mokrá. Ruky jej vkĺznu za môj chrbát, potiahne ma nad seba. Pobozkám ju tam dolu, jemne, ju ochutnám. Zastone a bokmi mi vyjde v ústrety. Keď vysloví moje meno, šeptom, zatajeným dychom, zovrie mi to srdce.
" Jakub…"

V rýchlosti si vyzliekam nohavice spolu so spodkami. Len vydrž. Hneď som pri tebe. Je to tak správne. Si pripravená. A ja? Ja som úplne tvoj. V každom zmysle toho slova.

Roztiahnem jej nohy, nežne. Neodmieta. Naopak – otvorí sa mi celá. Prstami sa mi zaborí do ramien.

"Povedz mi, že ma chceš," – šepnem jej do vlasov.

"Chcem ťa," – zaznie ako dych, ako modlitba.

Moja ruka medzi jej stehnami nachádza klitoris. Palcom kreslím krúžky. Jej reakcia je okamžitá – prudký nádych, chvenie stehien, pohyb bokov, ktorým sa mi nastavuje.

"Jakub… miluj sa so mnou… prosím..."

Tá prosba je ako výbuch. Vzrušenie ma celého pohltí. Pritlačím sa k nej a v okamihu, keď sa ma zacíti medzi nohami, stuhne. Vchádzam do nej, odhodlaný postupovať čo najpomalšie, ale moja túžba je silnejšia ako ja. Moje odhodlanie stroskotá a v hneď, keď do nej vstúpim, zabudnem sa ovládať. Vojdem prudšie, ako som chcel, prirazím. Alžbetka vykríkne. Zaryje mi nechty do kože na pleciach a znehybnie. Je úzka. Veľmi.

A vtom mi to dôjde. Alžbetka nemala žiadnych mužov predo mnou. Preto otáľala, chcela sa na tú chvíľu pripraviť.

Do pekla. Jej prvýkrát. A ja... Ja som si to nevšimol. Mal som vedieť. Mal som sa opýtať

– Prečo si mi to nepovedala? – zašepkám.

– Nepýtal si sa, – odvetí potichu. Pobozká ma.

– A ja som to chcela…

Som bol hlboko v nej. Cítil som, ako sa jej svalstvo snaží prispôsobiť a prijať ma.. Opatrne sa začnem znova pohybovať smerom von. Cítim aká je napätá. Chcem jej to uľahčiť. Znova jej začnem prstom dráždiť klitoris. Zavrie oči a pomaly sa uvoľní. Jej dych sa zrýchľuje, zavzdychá a zavrtí bokmi. Ide mi v ústrety a ja sa znova do nej ponáram tentoraz opatrne a pomaly s vedomím že jej spôsobujem bolesť. Keď som celkom dnu, znova zavrtí bokmi. - Už nie je v tom bolesť. Už je to túžba.

Nikdy ti neublížim. Nikdy. Prispôsobím sa ti, ako len budeš chcieť. Milujem ťa tak veľmi, že to bolí.

Hladí ma po chrbte, pritláča sa ku mne, bokmi sa pohybuje v mojom rytme. Je v tom sladký rozpor – stále je trochu napätá, no jej dych sa zrýchľuje, stehnami ma zovrie pevne okolo pása.

"Toto mi nerob, – zamrmlem, keď sa mi začne pod bokmi nedočkavo vrtieť. Ale nevníma ma. Chytí ma pevne a doslova si ma pritiahne. Znova sa pohybujem, pomaly, potom rýchlejšie, až si moje telo berie, čo tak dlho túžilo. Je vlhká, horúca, jej vzdychy sa menia na tiché volanie. – Jakub…

A zrazu ju to prepadne.
Zatvára oči, hlava jej padá dozadu, telo sa napne ako luk. Držím ju, bozkávam jej prsia, počujem každý jej vzdych. Jej vyvrcholenie je ako vlna – zalieva ju, chveje sa, stoná moje meno.
"... ach, Jakub…!"

Zabáram jej pery, krk, ramená do bozkov, ale viem, že už to dlho nevydržím. Je krásna, mokrá, vášnivá. Prichádza to – s každým jej pohybom, každým zarytím nechtov do môjho chrbta sa blížim k výbuchu. A potom prirazím naposledy. Prudko. Hlúpo. Vystreknem do nej, bez rozmyslu, bez ochrany. Som hlboko, nedokážem sa zastaviť. Prichádza to ako prílivová vlna, ktorá zmetie všetko.

Zvalím sa vedľa nej, dych mi uteká. Ona sa usmieva. Spokojná, uvoľnená, nádherná.
Nahne sa ku mne a pobozká ma. Jej pery chutia ako víťazstvo. A ja viem, že sme prešli niečím výnimočným.

Cítim, že jej patrím. Že nám patrí táto chvíľa. A že nič viac nepotrebujeme.

Je krásna. Celá jej duša sa mi oddáva. Som jej prvý. A navždy si budem pamätať ten okamih, keď sa mi otvorila tak úplne.

Nič viac netreba. Tieto oči. Tento pokoj. Tento úsmev. Možno… práve toto je to, čomu sa hovorí šťastie. Je moja.

Bozkáva ma. Ja jej odpovedám, pomaly, jemne, s vďačnosťou pretože v tej chvíli by som jej dal celý svet.

Objímem ju a ona sa mi schúli do náručia.

Keď zaspáva pri mne, dívam sa na ňu so zvláštnym pokojom. Cítim sa celý. Milovaný. A najmä – šťastný.

A niekde hlboko v sebe si prajem, aby každý deň bol presne ako táto sobota.

***

ohodnoťte článok

Váš názor ma zaujíma

Najnovšie články: