18+ ~ Ovídius ~

Si pripravený stratiť sa v jej očiach a nájsť sa v plameňoch?
Tu dotyky horia, bozky pália a každá kapitola je hlboká priepasť vášne, z ktorej niet návratu.

👉 Otvor knihu. A nechaj sa zhorieť.

Kapitola I. – Dar 

Ulica bola vlhká po daždi, neónové svetlá sa lámali na asfalte ako rozbité zrkadlá. Kníhkupectvo na rohu pôsobilo takmer mimo času – drevený výklad, staromódne písmo, teplé žlté svetlo zvnútra, ktoré sľubovalo únik z reality. Medzi regálmi sa pohybovala ona – štíhla, oblečená v tmavých šatách, ktoré sa jej lepili na telo, akoby s nimi uzavrela tajnú dohodu. Vlasy mala rozpustené, pramene jej padali do tváre, keď sa skláň;ala nad knihu. Na nohách červené topánky.

Keď vošiel, okamžite ho zaregistrovala. Nebol to typický zákazník: vysoký, ramenatý, kabát od dažďa ťažký a vlhký, pohľad, ktorý skôr skúmal ľudí než stránky. Mal v očiach istotu muža, čo sa nehrá s drobnosťami – a predsa teraz stál medzi knižnými regálmi, neisto sa obzeral a cítil sa, akoby sa ocitol na cudzom území.

"Môžem vám pomôcť?" ozval sa jej hlas, jemný a zároveň taký, že sa mu pri ňom narovnal chrbát.

"Hľadám darček. K narodeninám," zamrmlal.

"Romantiku?" pousmiala sa a priblížila sa k nemu. Bola nižšia, ale pohľadom ho spútala na mieste. "Alebo niečo napínavé?"

"Netuším," priznal. "Nikdy som sa v knihách nevyznal."

Našpúlila pery, prezrela si ho od hlavy k nohám, natiahla ruku a bez zaváhania mu podala zväzok s tmavým obalom. "Toto je presne pre vás. Alebo… pre ňu?."

Neodpovedal. Keď mu knihu podávala, ich prsty sa dotkli. Nepatrne, ale dosť na to, aby to obaja cítili ako výboj. On sa jej pozrel do očí – a tam našiel výzvu.

Chvíľu stál a nevedel, či sa má zasmiať, alebo cúvnuť. Ona sa iba naklonila bližšie, s perami takmer pri jeho uchu: "Knihy sú ako ženy. Niektoré otvoríte a ihneď vás sklamú. Iné si musíte najprv zaslúžiť."

Zaplatil, knihu si strčil pod kabát, ale keď vychádzal do nočného dažďa, bol si istý, že si práve kúpil viac než len papier. Kúpil si začiatok hry, ktorej netušil pravidlá.