Ľudia obľubujú rôzne miesta, ktoré v živote navštívili. Napríklad ďaleké exotické kraje, alebo cukráreň, kde to vonia vanilkou, škoricou, a kakaom, a dostanú v nej chutnú kávu podľa vlastného výberu zo širokej ponuky teplých nápojov a káv...

Ja si svoju kávu práve uvarenú doma, zaliatu v mojej obľúbenej šálke nesiem na dvor
za našim domom. A tak si chodbou za sebou ťahám šál kávovej arómy. Už pri pohľade
cez presklené terasové dvere ma spoza plota víta príkry svah, ktorý si podáva ruku
s oblohou. Po jeho ramene sa kotúľa žiarivá lopta a keď vylezie až na vrhol, zaplaví celý dvor teplým zlatom. Kamenná cestička ma pozýva, aby som sa po nej vybrala s prísľubom nežnej tône schovanej za vysokou stenou z okrasných tráv. Tam sa mi ponúka lavička
a stôl, na ktorých mi lipa a smutné brezy zanechali lístočky s pozdravmi jesene. Tie stromy sa skláňajú
k sedeniu a často mi cez rameno nazerajú do knihy ktorú práve čítam. Schovávajú ma
pred páľavou letného slnka a vdychujú vôňu kávy, ktorú si zavše donesiem.

V toto jesenné popoludnie však dám prednosť lavičkovej hojdačke, ktorá je pri vchode. Odtiaľ mám nádherný výhľad na celý dvor a slnko visiace nad Kozím vrchom má zas výhľad na mňa a príjemne ma hreje. Kávu si položím na malý sklenený stolík pri vysokom kvetináči, v ktorom je ružový ker. Drobné ružičky kvitnúce aj napriek tomu, jeseň je už
v pokročilom štádiu sa k nej naklonili. Asi tiež majú rady vôňu kávy. Stále kvitnú a svojimi drobnými očkami sledujú, ako lístie padá zo stromov a nezbedník vietor ho roznáša
po všetkých kútoch záhrady. Tam sa miesi lístie líp a briez, aj neďalekých javorov
a vytvárajú jesennú koláž lemujúcu pletivový plot. Okatý plot sme zaslepili zelenou plachtou, aby na nás okoloidúci nevideli a neukradli nám ani kúsok z nášho sladkého súkromia.

Po pokosenom trávniku sa prechádza straka a očkom pokukuje, či ju vidím. Hľadá hranicu, kam sa až môže ku mne priblížiť. No už ju zaujalo čosi iné a vybrala sa to preskúmať
pod detskú trampolínu neďaleko plota. Ja skloním hlavu a listujem v časopise, ktorý som
si dnes doniesla a dozvedám sa, čo krásne a vzrušujúce sa deje vo svete za mnohými plotmi, a v obdobiach, keď som ešte na svete nebola. Kým ja cestujem svetom a časom
s redaktormi môjho obľúbeného časopisu MIAU, a ochutnávam Literárne delikatesy, zlaté klbko sa skĺzne po zo Štefánikovej vyhliadky a spadne za kopec na ktorom je trenčiansky hrad. Vtedy sa tiene predĺžia a z Breziny zaduje chladný vietor.

Dopijem studenú kávu, dočítam článok do konca rozlúčim sa s Christianom Dior a jeho sestrou Catherine, pohladím náš dvor pohľadom a poprajem mu pekný večer.
Onedlho sa rozsvietia pouličné lampy a budú sa dívať ľudom do okien.

s ❤️ Marianna