Lipidový Reset
Cholesterol je ako tvrdohlavý vták na konári – keď ho necháš bez dozoru, začne si robiť vlastné hniezdo tam, kde netreba. Ale dá sa skrotiť, stačí mu ukázať správny smer.
História, ktorá inšpirovala príbeh:
Smaragdy boli už v starovekom Egypte symbolom plodnosti a večnej mladosti.
V Európe sa stali obľúbeným drahokamom aristokracie — nielen pre svoju farbu, ale aj ako znak oddanosti.
V 18. a 19. storočí sa smaragdové prstene často darovali ako tajné vyznanie lásky. Gravírované nápisy vo vnútri prsteňa boli obľúbené — najmä latinské, francúzske alebo nemecké frázy. Ich význam poznali len dvaja: darca a obdarovaná.
V súčasnosti smaragd symbolizuje pravú lásku, ktorá odolá času. Niet divu, že ho mnohé páry volia ako zásnubný kameň.
s 💛 Marianna

najnošie články:
Cholesterol je ako tvrdohlavý vták na konári – keď ho necháš bez dozoru, začne si robiť vlastné hniezdo tam, kde netreba. Ale dá sa skrotiť, stačí mu ukázať správny smer.
dnes s 🤍 pre naše deti Marianna
14.11.2025
Viedeň. Zima roku Pána 1730. Palác žiari v zlatom prítmí sviec, vôňa ruží a vosku sa mieša s chladom, ktorý sa vkráda cez vysoké okná. Vonku sa sneh sype pomaly, zľahka, ako keby nechcel rušiť hudbu, ktorá práve rozlieha sálou. V paláci začína plesová sezóna. Na pódiu stojí Antonio Lucio Vivaldi, jeho plamenné vlasy žiaria v svetle, hudba sa...
ako by ste sa rozhodli vy? dôležité životné rozhodnutia nie sú jednoduché.
"Keby bola jar, sedeli by sme pod tamtou čerešňou. Okvetné lístky by ti padali do vlasov ako snehové vločky… a ja by som ich tam nechal."
Pod starou vŕbou, ktorej konáre sa skláňajú ako šedivé vlasy múdrej starej ženy, šumí clivý príbeh. Rozpráva o dávnych vekoch, o nociach, keď sa láska rodí pod hviezdami a oheň je jediným svedkom.
"Nič tu nie je také, ako sa zdá. Sen sa mieša so skutočnosťou, túžba so strachom.
interaktívny príbeh - "Choose Your Own Adventure"
Prvýkrát ju uvidel vo vlaku. Nebolo to nič dramatické, žiadne filmové zrážky pohľadov, len obyčajný moment, keď si oproti nemu sadla dievčina s kabátom väčším, než bol jej strach z cudzích ľudí. V rukách držala knihu, ktorú nečítala. On predstieral, že sleduje krajinu za oknom, ale v skutočnosti pozoroval jej prsty – ako bubnujú do okraja strany,...
Hoci salón vyžaroval bohatstvo a lesk, ona vnímala len jeho pohľad. Gróf von Linden sa ku mne naklonil, akoby sme boli sami — a nie obklopení stovkou dvoranov.
váš názor ma zaujíma: