Vôňa dažďa 2

18+ ~ LEN PRE DOSPELÝCH!!! ~

Kapitola 2

Krištof nasadí helmu a posadí sa na motorku. Motor zavrčí, no v ušiach mu stále znie iný zvuk – jej vystrašený výkrik, keď sa zablyslo. A pred očami má jej pohľad, aký nedokáže len tak odsunúť.

"Búrky nie sú pre každého," zamrmle si popod nos a nechtiac sa pousmeje.

Cesta je mokrá, studený vzduch mu vniká pod bundu. Keď dorazí k domu, zloží prilbu a motorku zaparkuje do garáže. Dnes už jazdiť nemá zmysel.

Na dvore ho víta Charlie – flat coated retriever. Krásny s čiernou lesklou srsťou, ale teraz celý od blata, s očami, ktoré vedia čítať viac, než by mal vedieť hocijaký pes. Radosťou skáče, vrtí chvostom a ťuká ňufákom do jeho ruky.

"Charlie," povzdychne si Krištof a pohladí ho po chrbte. "Zažili sme spolu už všeličo, čo?" Pes zakloní hlavu, akoby prikyvoval. Krištof sa zohne, podrbe ho za uchom a šeptom dodá: "Niekoho som stretol." Charlie nakloní hlavu na bok a jeho chvost začne biť o zem. Vyzerá, akoby sa usmieval.

"Nie, ešte neviem, kto to je," pokračuje Krištof. "Ale možno to zistíme."

Pes štekne, akoby mu odporoval.

"Nerob z toho vedu! Ty si taký rojko," usmeje sa Krištof, poťapká psa po hlave a spolu odídu do domu.

V dome je útulne. Krištof otvorí ťažké dvere, zapáli svetlo a na chvíľu zacíti vôňu dreva. V krbe ešte zostala pahreba z rána, tak na ne naloží polená. Plamene sa horia a miestnosť naplní mäkké oranžové svetlo.

Charlie poslušne sedí pri dverách, no srsť má celú od blata. "Najprv sprcha, kamarát," povie Krištof a odvedie psa do kúpeľne. Čierna srsť sa leskne pod prúdom vody, kvapky odkvapkávajú do vane, a retriever si to užíva – nechá sa drhnúť, potom sa poriadne otrasie, takže Krištof skončí mokrý takmer rovnako.

O pár minút sa Charlie rozvaľuje na koberci pri kozube, natiahnutý ako panter, hlavu položenú na labách. Očami fixuje len jediný bod – Krištofa.

Ten si sadne do kresla, podoprie si hlavu dlaňou a hovorí, akoby to bol rozhovor medzi dvoma rovnocennými. "Nie, nič o nej neviem, tak ti to nemôžem povedať… Len to, že sa bojí búrky."

Charlie zakloní hlavu, akoby načúval.

"A že kávu pije z veľkej šálky s jednorožcom," dodá Krištof s úsmevom, ktorý sám pred sebou neoklame.

Plamene zapraskajú. Vonku ešte kvapká, no búrka je preč. V dome zavládne ticho, v ktorom zostane len jeho spomienka na vystrašené oči mladej ženy za dverami cukrárne.