Adriana

Kapitola 1 - Stretnutie po 10-tich rokoch

LEN PRE DOSPELÝCH!!!

18 +

Zobudila som sa v cudzej posteli, pod cudzím paplónom. Pri okne stojí nahý muž. Okolo bedier má uterák. Pozerá sa von a pije kávu. Tajne si ho obzerám. Má tmavé, ešte vlhké vlasy. Už bol v sprche. Je vysoký, svalnatý. A sexi.

Bože môj! Vyspala som sa so spolužiakom!

Pritiahnem si paplón bližšie k telu.

"Dobré ráno, spachtoška," povie bez toho, aby sa otočil.

"Bré ráno," zamrmlem trochu zahanbene.

Otočí sa ku mne a usmieva sa. Ponúka mi kávu. Som z toho v rozpakoch. Krútim hlavou.

Nechcem kávu.

Chcem sprchu.

A potom tú kávu. Aj raňajky.

Obaja mlčíme.

Pozeráme sa na seba.

Asi na neho zízam viac, než by som mala.

"Prečo si sa rozviedol?" opýtam sa napokon to, čo mi od včera vŕta v hlave.

"Manželka nechcela deti."

"A to si pred svadbou nevedel?"

"Vedel som to. Ale po roku manželstva mi oznámila, že je tehotná."

"Preto ste sa rozviedli?"

"Nie práve preto," zamrmle Jano.

"Odišla, lebo to dieťa čakala s kolegom z práce." Odmlčí sa.

"Prečo sa na to pýtaš?" dodá po chvíli.

"Aby som ťa spoznala. Lebo ja nespávam s cudzími chlapmi."

"Ale ja nie som cudzinec. Poznáme sa predsa štrnásť rokov," namieta.

"Nepoznám ťa. Sedel si v lavici za mnou štyri roky a na písomke z matiky si mi nedal odpísať vzorec."

Rozosmeje sa. Jeho smiech je príjemný hlboký, mužný. Vzrušujúci.

"To som fakt spravil?"

"Áno. Potom si zmaturoval a odvtedy som o tebe až do včera nepočula. Tak sa mi predstav. Čo ešte schovávaš?"

"Čo som schovával?" opýta sa nechápavo.

"Svaly. Pod košeľou. Ani mi nenapadlo, že máš také svaly."

Znova sa zasmeje. A mne sa ten smiech páči. Chcem ho rozosmievať stále.

"Nie je veľmi o čom hovoriť. Ako som vravel včera na stretávke – som rozvedený, nemám deti ani vzťah. Mám vlastnú firmu."

"A čo robíš, pán podnikateľ?"

"Zaoberám sa marketingom. A vlastním niekoľko reštaurácií, kaviarní… aj jeden hotel."

"Máš takú veľkú firmu a tvoja manželka chodila do práce, kde otehotnela s kolegom?"

"Nechodila."

"Ale vravel si..."

"...že čakala dieťa s kolegom. Bol to môj kolega. Vlastne, obchodný partner. Vzal si moju ženu aj polovicu firmy. A tak som slobodný." Povie to tak bezstarostne, akoby to bola tá najlepšia vec, čo sa mu mohla stať. "A ty?" spýta sa. "Povieš mi niečo o sebe?"

"Nie. Vlastne, práve teraz odchádzam do kúpeľne," zahlásim a snažím sa omotať svoje nahé telo paplónom. Jano sa opäť smeje a pobavene sleduje moje úsilie.

"Čo to robíš?"

"Nechcem sa pred tebou prechádzať nahá."

"Pred pár hodinami som ťa nahú videl. A pamätám si ťa úplne detailne."

"No, tak to je tvoj problém."

Príde k stoličke, zoberie svoju bielu košeľu a hodí mi ju. Obliekam si ju a s takmer holým zadkom odchádzam do kúpeľne. Pozerám sa na seba v zrkadle. Vyzerám presne tak, ako vždy, keď pôjdem do postele bez odlíčenia – pod očami rozmazaná riasenka, očné tiene len na jednom oku, obočie... škoda hovoriť. Hľadám hotelový balíček záchrany. V skrinke nachádzam celý kozmetický salón. Vyberám telové mlieko a vatové tampóny. Odlíčim sa a doprajem si horúcu sprchu. Znova si natiahnem Janovu košeľu. A hoci som stále v cudzom hoteli, s cudzím mužom, cítim zvláštny pokoj. Na chvíľu sa cítim ako v cudzom svete, ktorý mi začína byť čudne príjemný.

***

V izbe rozvoniava káva. Jano sedí na kraji postele a diaľkovým ovládačom vypína ranné správy.

"Poď ešte ku mne," natiahne ruky a hľadí na mňa vážne. "Ešte raz ťa chcem. Potom ťa pozvem na raňajky."

Zohnem sa k nemu a bozkávam ho. Hladí mi zadok, vyzlieka mi košeľu. Do izby prúdi chladný ranný vzduch cez otvorené okno. Schováme sa pod prikrývkou. Stále sa bozkávame, nevieme prestať. Jeho dotyky sú nádherné, prechádza mojím telom teplými dlaňami ako po hudobnom nástroji.

Túžba medzi nami rastie. Cítim, aký je vzrušený. Dýcha rýchlo, krátke nádychy striedajú tiché stony, keď jeho penis beriem do úst. Obopínam ho perami, dráždim jazykom. Nechcem ho ešte uspokojiť. Pomalými bozkami prechádzam po jeho bruchu vyššie k hrudi, perami hľadám miesto na krku, kde mu pulzuje tepna.

Otočí si ma na bok, môj zadok pritláča na svoje bedrá. Medzi stehnami cítim jeho úd. Túžim po ňom. Cítim, aká som vlhká, zavrtím bokmi a snažím sa ho nasmerovať do seba. Jano ma však najprv začne dráždiť prstami. Jednou rukou tam dolu, druhou stíska bradavku medzi prstami.

Včera bol nežný. Hladil ma, oblizoval, ovoniaval, ochutnával…

"Ako to chceš, zlato?" zašepká mi do vlasov.

"Tvrdo," odpoviem bez rozmýšľania.

Chytí ma zozadu pod krk a pritiahne si ma k hrudi. Predlaktia si dávam pred seba, dlaňami sa zapieram sa o čelo postele.

A zrazu je vo mne. Prudko prirazí a celú ma zaplní. Moje vnútro stiahne nádherný, dráždivý kŕč. Nedbá na to, či som pripravená. Priráža znova a znova. Tvrdo. V pravidelných, žiadostivých intervaloch.

Otočí ma na brucho, kľačí medzi mojimi stehnami. Stočí mi ruky za chrbát a drží ich jednou rukou za zápästia. Pevne, až to bolí. Druhou rukou mi siahne pod prsia, stisne jeden v dlani a znovu do mňa vojde. Chytí ma za vlasy, potiahne hlavu dozadu. Vráža do mňa a pri každom pohybe cítim, ako sa mi zviera vnútro. Takto reagujem na každý jeho náraz, zakaždým je to výbuch túžby. Intenzita narastá, každým vniknutím sa stupňuje.

A potom sa stratím. Realita sa rozpadá, ja letím – unášaná jeho túžbou, ponorená hlboko do čiernej priepasti. Uspokojenie ma trhá na kúsky. Cítim, ako vo mne vyvrcholí. Jeho horúce semeno ma naplní a zvalí sa vedľa mňa na posteľ.

Stočím sa do klbka a vnímam, ako si ma berie do náručia.

Keď znova vstúpim do reality, stále ma drží. Obzerá si moju tvár, usmieva sa.

"Ahoj, spachtoška."

"Ahoj, cudzinec," zašepkám.

Zazvoní mi telefón. Volá mama. Určite je vystrašená, že som v noci neprišla domov. Odvykla som si oznamovať takéto banality – už roky bývam sama. Zodvihnem to a poviem, že sme po akcii ostali u Hany. To ju upokojí.

Novinky: