* Polnočné kľúče 2 B - Víno

LEN PRE DOSPELÝCH!!!

* 18 +

Kapitola 2B – Víno

Víno ešte cítiť na jazyku, keď sa jej pery priblížia k môjmu uchu. Je to len letmý dotyk, ale moje telo naň reaguje okamžite.

"Chcela som… aby si ma vtedy na rozlúčku pobozkal," zašepká a odtiahne sa len na pár centimetrov. Jej slová znejú ako priznanie, nie ako výčitka. Na perách má úsmev, ten istý, ktorý ma vždy vyviedol z rovnováhy.

"A teraz?" opýtam sa.

"Teraz ti dávam druhú šancu."

Jej pohľady, úsmevy, jemné dotyky… všetko je presne vypočítané. Naliala si ďalší pohár. Pomaličky obchádza stôl a postaví sa za mňa. Cítim jej ruky na ramenách, teplé, jemné, ale pevné. Skloní sa tak, že cítim jej dych na krku. Neponáhľa sa. Necháva to rásť – napätie, túžbu, zvedavosť.

Potom prejde predo mňa, napije sa vína pohár si odloží ho na stôl.

"Víno je dobré… ale ty si lepší," povie a posadí sa mi na kolená, akoby to bolo to najprirodzenejšie na svete. Jej prsty sa hrajú s gombíkom na mojej košeli. Každé rozopnutie je pomalé, zmyselné. V miestnosti je ticho, len náš dych a tlmený šum noci za oknom.

Moje ruky putujú po jej stehnách, vyššie a vyššie, až k jej zadku. Poddáva sa, keď jej vyzliekam nohavičky, ale stále je to ona, kto má navrch. Pomalým pohybom rozopne svoje košeľové šaty. A zatiaľ čo sa ja pýtam, prečo to robí, ona mi už s istotou sťahuje nohavice aj boxery.

Jej ústa sú horúce. Jazykom ma dráždi, pozerá mi pritom do očí.  Chcem ju. Neuveriteľne po nej túžim. Ale viem, že dnes určuje pravidlá ona.  Cítim jej nechty na stehnách, na hrudi, na rebrách. Dýcha hlasno, zrýchlene, a ja mám pocit, že sa ma zmocňuje nielen telom, ale aj vôľou. V jej čiernych očiach vidím túžbu. Plamene, ktoré dávno nikto neuhasil. Pery má vlhké, dych sa jej kráti. Bozk je tak horúci že strácam dych. Dlane jej položím na boky a ťahám ju k sebe. 

Ale ona sa otočí chrbtom. V tom okamihu vidím siluetu ženského tela – dokonalú, vzrušujúcu. Posadí sa na mňa, je vlhká, pripravená. Zakloní hlavu, opiera ju o moje rameno, na krku cítim jej dych. Zubami mi zachytí ušný lalôčik, dráždi ho jazykom a vzdychá priamo do ucha.

Moje dlane si hľadajú cestu – držím jej prsia, stláčam bradavky, jednou rukou sa pohnem, kĺžem nižšie, razím si cestu medzi jej stehná. Je dokonalá. A v tej chvíli neviem pochopiť, prečo sme sa vôbec rozišli.

Hladím ju, skúmam jej telo, a ona začína pohybovať jemne, pomaly, akoby si ma chcela vychutnať. Zrýchľuje, rytmus je pravidelný, neúprosný. Len sa poddávam. Užívam si ju tak, ako kedysi – a možno ešte viac, lebo teraz viem, že táto chvíľa je kradnutá.

Vyvrcholenie príde prudko, najprv ona, potom ja, napneme sa takmer v tom istom okamihu. Jej výkrik sa mieša s mojím vzdychom, naše telá sú strhnuté v slasti, až kým neostane len ticho a snaha udržať túto chvíľu čo najdlhšie.

Keď sa jej telo uvoľní, zdvihnem ju na ruky a odnesiem do spálne. Ľahneme si k sebe. Zaspáva v mojom objatí, v pokoji, ktorý som už dávno necítil.

Keď sa ráno prebudím, posteľ je prázdna. Kľúče vzala so sebou.

Pokračuj v čítaní: