Polnočné kľúče 2

Kapitola 2

Alternatíva A – Spálňa

Jej pery horia na mojich, dych sa mieša, ruky blúdia po telách, akoby sme si chceli navždy zapamätať každý tvar, každú krivku.

Moje prsty kĺžu po jej chrbte, zastavia sa na okamih pri háčikoch podprsenky. Naše pohľady sa stretnú – je v nich výzva, nie prosba. Jedným pohybom uvoľním látku a nechám ju kĺzať po jej ramenách, akoby padali všetky zábrany, čo medzi nami ešte stáli.

Podprsenka aj košeľa skĺzne na zem a ja sa skloním k jej telu. Cítim jej tep presne tam, kde sa krk stretáva s ramenom. Jej pokožka je horúca, pery jemné, slasť, ktorú nedokážem prestať ochutnávať. Bozkávam jej prsia, jazykom sledujem línie, prstami dráždim bradavku, ktorá sa s každým dotykom ešte viac napína. Jej vzdychy sú tiché, ale každé zachvenie jej tela prezrádza, že si užíva každý dotyk.

Moje ruky prechádzajú po jej bokoch, po jemných krivkách, ktoré som si kedysi vedel načrtnúť naslepo. A znova sa vynára ten pocit – že mi nikdy neprestala patriť.

Keď sa presúvam nižšie, cítim jej vôňu. Už je pripravená, vlhká, horúca. Priložím pery a ochutnám ju. Sladká, nádherná. Jej boky sa napnú, ale držím ju pevne. Nemôže sa pohnúť. Nemôže sa mi vyhnúť. A čím viac vzdychá, tým viac cítim, ako sa chveje.

"Prosím," zašepká.
Ja však ešte nechcem. Ešte nie.

Kreslím na nej jazykom jemné kruhy, dráždim ju až k prahu, kde už nedokáže hovoriť zrozumiteľne. Keď vkĺznem dnu jazykom, cítim okamžitý záchvev svalov. Je napnutá, zviera mi ramená, jej nechty sa mi zaryjú do kože. V tom geste je vášeň aj hnev, slasť aj vzdor.

Prečo prišla? pýtam sa v duchu. Len kvôli tomuto? Alebo je v tom viac?

Otočím ju na brucho, dlaňami sledujem jej chrbát od zadku až po šiju. Je dokonalá. Vnorím prsty do jej vlasov, stiahnem ju k sebe. Ešte stále lapá po dychu, no nečakám, kým sa jej telo upokojí. Už nechcem čakať. Prudko do nej vniknem a ona zadrží dych, celé telo sa jej znova napne.

"Urob mi to," zašepká naliehavo. A ja už na nič nečakám.

Naše telá sa pohybujú v rytme, ktorý diktujem ja. Každý jej vzdych je moja odpoveď, každé stiahnutie jej vnútra mi berie kontrolu, ale nedovolím jej prevziať vedenie. Až keď spolu vyvrcholíme, svet sa zastaví. Sme jedným telom, jednou bytosťou, ktorú na chvíľu naplní čistá eufória.

Zvalím sa vedľa nej, stočí sa mi do náručia. Dych sa spomaľuje, obaja tonieme do spánku.

Keď sa ráno prebudím, posteľ je prázdna. Kľúče sú preč. A s nimi aj ona.