Vôňa dažďa 8

18+ ~ LEN PRE DOSPELÝCH!!! ~

Kapitola 8

Krištofa prebudí vôňa čerstvo uvareného čaju. Keď otvorí oči, Mia už má prestretý stôl – dva taniere, maslo, pečivo, poháre s džemom a domácu nátierku. Na kraji stola stoja dve šálky s čajom, z ktorých stúpa para.

"Dobré ránko," usmeje sa na neho, akoby nič.
"Ty si ale rýchla," odvetí a posadí sa, ešte rozospatý.

"Zvyk," pokrčí plecami. "Raňajky chutia lepšie, keď sú pre dvoch."
"Musím uznať, že by si ma rozmaznala," zasmeje sa.

Keď vyjde z kúpeľne, ešte s vlhkými vlasmi, zastaví sa na prahu. Mia práve nalieva kávu, na sebe má jednoduché domáce kraťase tričko. Krištof sa na chvíľu zasekne, jeho pohľad sa stretne s jej pohľadom. V tej sekunde sa zdá, že sa čas spomalil. Potom sa obaja nenápadne odvrátia, akoby sa nič nestalo.

Sadnú si k stolu.

"Koľko kníh tu vlastne máš?" opýta sa, aby prerušil ticho.
"Neviem," pousmeje sa Mia. "Ale túto som čítala už v pätnástich." Ukáže na knihu, ktorú večer nechal na stolíku.

"Naozaj? Tak to si ju môžem požičať?"
"Môžeš," prikývne. "Ale nebude to zadarmo."

Krištof nadvihne obočie. "Ty si ale obchodníčka."

"Popoludní idem plávať," prezradí, akoby mu chcela dať návrh na výmenu.

"Chodíš plávať?"

"Dvakrát do týždňa, keď mám voľno."

Krištof sa uškrnie: "To je pekné. Myslel som, že ľudia, ktorí sa boja búrok, nemajú radi ani vodu."

Na sekundu zaváha, či to nebolo priveľa . Ale Mia vyprskne smiechom a ukáže rukou na čelo. "Si úplne padnutý na hlavu."

Obom sa uľaví a atmosféra sa uvoľní.

Krištof sa nakoniec postaví. "Musím ísť. Charlie už na mňa určite čaká."
"Tak choď. Ale nezabudni – berieš si moju knihu."
"Budem si ju strážiť," usmeje sa a vezme ju zo stola.

Rozlúčia sa a Krištof zamieri domov.

****

Keď Krištof otvorí dvere a hneď ho privíta šťastné štekanie. Charlie vyletí z pelechu, oprie mu labky o nohy a máva chvostom tak divoko, že skoro zmetie z komody nádobu na kľúče.

"No áno, viem, že meškám," usmeje sa Krištof a kľakne si k nemu.

"Ale nemysli si, že som na teba zabudol."

Pes zakňučí, potom sa rozvalí na chrbát a čaká na škrabkanie.

"Mal si ma vidieť, Charlie," začne Krištof polovážne, keď mu rukou hladí brucho. "Schovali sme sa v starom dome, blesky bijú, Mia sa trasie… a ja sa tvárim, že mám všetko pod kontrolou."

Charlie zakloní hlavu, uši mu padajú do strán, a Krištof sa rozosmeje.
"No, smiech ťa prejde, keď ti poviem, že má doma džungľu a asi tisíc kníh,. A že som si jednu doniesol. Tri gaštanové kone, poznáš to?"

Pes zakňučí, akoby mal na to vlastný názor.
"Hej, viem, že ty by si dal prednosť niečomu o kostiach a mačkách."

Krištof sa usadí na gauč, Charlie si sadne vedľa neho, hlavu si položí na jeho koleno.

"Vieš, čo je na nej zvláštne?" pokračuje tichšie. "Že sa dokáže usmiať, aj keď hovorí o veciach, ktoré by iného položili. Možno preto ju chcem viac spoznať."

Pes zdvihne hlavu, akoby ho počúval.
Krištof sa uškrnie: "No dobre, sľubujem ti, že to nepokašlem. A ty o tom nikomu nepovieš."

Charlie zašteknutím prisľúbi mlčanlivosť.

Ďalšia kapitola: